Facebook

Historické dokumenty naznačujú, že Trnavu navštívilo viacero významných kráľov. Niektorí z nich Trnavčanov poctili svojou návštevou opakovane. Je zrejmé, že mnohým Trnava prirástla k srdcu. Aj vďaka tomu sa dnešné krajské mesto pred stáročiami radilo k najvýznamnejším sídlam stredoeurópskej oblasti.

„Málokto vie, že Trnava bola svedkom zásnub Žigmunda Luxemburského. Cisár Jozef II. Navštívil naše mesto dokonca dvakrát. Niet preto pochýb o tom, že Trnava bola už pred stáročiami významným sídlom a mnoho panovníkov si ju obľúbilo,“ hovorí Alexander Prostinák, zastupujúci výkonný riaditeľ oblastnej organizácie cestovného ruchu Trnava Tourism.

Za prvého panovníka, ktorý sa výrazne zaslúžil o rozvoj Trnavy môžeme označiť Bela IV. V roku 1238 udelil Trnave privilégiá Slobodného kráľovského mesta.

V udeľovaní výsad pokračoval aj Karol I. Róbert z Anjou, ktorý Trnave potvrdil najmä vinohradnícke výsady. Za jednu z najvýznamnejších udalostí za jeho vlády sa v Trnave považuje stretnutie Karola I. Róberta s českým kráľom Jánom Luxemburských (otcom Karola IV.) v roku 1327. Stretnutie sa odohralo v priestoroch dnešného františkánskeho kostola a kláštora. Ide o významnú udalosť, ktorá ovplyvnila dejiny stredoeurópskeho regiónu. Králi sa v Trnave dohodli na vzájomnej hospodárskej a vojenskej spolupráci. Na základe tohto stretnutia údajne došlo aj k založeniu mincovne v Kremnici.

Trnava nebola svedkom len významných návštev. Na jej území je dokonca zaznamenaná smrť panovníka. V roku 1382 v Trnave zomrel panovník Ľudovít I. Veľký. Stalo sa tak v priestoroch kráľovskej kúrie, ktorá bola pravdepodobne umiestnená v lokalite dnešnej pošty. Kráľ mal Trnavu v obľube aj počas svojho života. Pokračoval v udeľovaní výsad mestu a opakovane ho navštevoval. V roku 1360 sa na pôde mesta stretol s Karolom IV. Na mierovom stretnutí sa týmto dvom panovníkom podarilo odvrátiť hroziaci konflikt s Českým kráľovstvom.

Najvýznamnejším panovníkom, ktorý Trnavu navštívil bol už spomínaný Žigmund Luxemburský. Zo všetkých kráľov bol najštedrejším v potvrdzovaní a udeľovaní nových výsad. V Trnave sa navyše zasnúbil so svojou prvou manželkou – princeznou Máriou. Zároveň výraznou mierou prispieval k obrane mesta pred Husitmi a po rokoch odlúčenia sa v Trnave stretol so svojou druhou manželkou Barborou.

Záujem o Trnavu zo strany panovníkov neupadal ani počas nasledujúcich storočí. Cisár Jozef II. navštívil mesto v júni roku 1770. V Trnave sa zdržal dva dni a ubytovaný bol U čierneho orla (dnešné divadlo). Druhýkrát mesto navštívil o 13 rokov neskôr, kedy od richtára Juraja Hnilického dostal kľúče od mestských brán.

Trnavčania si návštevy panovníkov vedeli vždy náležite uctiť. V októbri 1820 prišiel do mesta cisár František I. so svojou manželkou. Na počesť príchodu kráľovského páru postavili obyvatelia Trnavy triumfálnu bránu. Široká bola 7 metrov a na výšku merala ešte o jeden meter viac. Umiestnená bola neďaleko bývalej Dolnej brány, ktorá už bola v tom čase zbúraná.

Redakce FFN

 

Fotogalerie k článku